Exotická svadba – vzali sme sa na Mauríciu

Marcela a Boris si svoje áno povedali netradične ďaleko za hranicami Slovenska. Rozhodli sa práve pre ostrovný štát Indického oceánu, kde sami dvaja strávili nezabudnuteľné dni plné zážitkov. Prečo práve Maurícius? Ako vyzerali prípravy a o čo všetko sa pred svadbou museli postarať? Usaďte sa a nechajte sa vniesť do atmosféry exotickej svadby.

 

Marcela, s  manželom Borisom ste si svoje áno povedali po 11 spoločných rokoch. Kedy ste začali randiť?

 

„Spoznali sme sa ako spolužiaci na gymnáziu, boli sme dokonca v jednej triede. Presne mesiac od začiatku školského roka, teda 2. októbra, sme sa začali stretávať už nielen ako spolužiaci, ale aj ako „frajeri“. Je to trochu vtipné a zároveň veľmi milé vrátiť sa späť do obdobia týchto nevinných vzťahových začiatkov.“

 

V jednom z tvojich príspevkoch na sociálnej sieti píšeš, že to mala byť len študentská láska. Čo ti na Borisovi učarovalo? 

 

„Jeho dobrosrdečnosť a čestnosť. Páčilo sa mi, že bol vždy milý, usmiaty, a že sa v jeho prítomnosti človek cíti veľmi príjemne a prirodzene Dokázali sme sa spolu rozprávať celé hodiny. Čas s ním vždy plynul rýchlejšie, a zároveň vždy z neho vyžaroval pokoj a dobro – to mi na ňom dodnes najviac imponuje.“ 

 

Ste spolu naozaj dlho. Prešli ste si pubertou a dospievaním. Ako sa rokmi menil váš vzťah?

 

„Ako som už naznačila, spočiatku išlo len o nevinné „frajerenie“ – chodievali sme na prechádzky, do kina, na zmrzlinu, kofolu. Nemyslím si, že sme vtedy predpokladali, že raz skončíme s obrúčkami na prstoch. Postupne sme dospievali, menili sme sa. Vyrástli sme spolu. No a s nami rástol aj náš vzťah. Ak však chceš poznať nejaké múdrosti a rady, ako sa nám podarilo dotiahnuť to zo stredoškolských lavíc až pred „oltár“, tak jediné čo viem, je, že sme aj po rokoch zostali najlepšími kamarátmi. Dodnes to vravím, že ja som mala v podstate len šťastie, že som si mohla vziať svojho najlepšieho kamaráta. Vždy ním bol. Myslím si, že práve táto ľahkosť, hravosť, úprimnosť, ktoré patria k priateľstvu, nám pomohli prehĺbiť náš vzťah.“ 

 

Obaja ste vyzreli v dospelých ľudí, ktorí sa majú väčšmi radi. Čo vás najviac spája?

 

„Láska k jedlu, haha. Je to tak – láska ide naozaj cez žalúdok, v našom prípade určite. Milujeme dobré jedlo a radi si ho spoločne vychutnávame. A keďže obaja aj radi varíme, občas sa pristihneme, ako ležíme v posteli a spoločne si pozeráme nejaké nové zaujímavé recepty, ktoré počas týždňa vyskúšame, haha. A keďže dobré jedlo spoznáš aj podľa kvalitného korenia, ktoré doň pridáš, korením nášho vzťahu je humor. Ten nás spája a pomáhal nám aj prekonať všetky prekážky. No a nešlo by to, samozrejme, ani bez vzájomnej úcty a rešpektu.“ 

 

Kde ťa Boris požiadal o ruku? Dal si záležať? 

 

„A ešte ako veľmi! Vyrazil mi tým dych. Boli sme na lodi na ceste do Mexika. Dohodli sme sa, že jedno ráno si privstaneme a pôjdeme si spoločne pozrieť východ slnka nad Pacifikom. Veď taký pohľad sa vám predsa nenaskytne každý deň. A hoci je pre mňa vstávanie každodenným trápením, súhlasila som. Na druhý deň ma zobudil o piatej ráno. Ešte v polospánku som si rýchlo navliekla legíny a mikinu a vyšli sme na širokú terasu, až na úplný vrchol lode. Nikde nikoho. V momente, keď sa nad oceánom zjavili prvé obrysy vychádzajúceho slnka, sa odrazu ku mne otočil a kľakol si predo mňa. Bola som v šoku a vôbec som to nečakala. Samozrejme, vedela som, že zrejme raz to príde, ale v daný okamih sa mu naozaj podarilo prekvapiť ma. Bol to krásny zážitok.“ 

 

Obaja ste nesmierne akční ľudia, ktorí milujú dobrodružstvo. Darmo, dôkazom je vaša nedávna exotická svadba. Prečo práve Maurícius?

 

„Obaja milujeme cestovanie. Ten pocit, ktorý človeku dáva – slobodu a zároveň veľkú pokoru pred svetom a jeho rôznorodosťou. Ak mám nadviazať na predchádzajú odpoveď o žiadosti o ruku, my sme si jedného dňa povedali, že Pacifik nám už jednu životnú kapitolu v podobe žiadosti o ruku odsvedčil, čo keby sme ten ďalší životný krok urobili pri Indickom oceáne? Bola to krásna predstava, no stále sme váhali – predstavovali sme si, aké komplikované musí byť vybavovanie všetkých papierov pre svadbu v cudzej krajine. S odstupom času sa však smejem, ako som sa niečoho takéhoto vôbec mohla obávať. Vybavovačiek je minimum – a zážitkov, naopak, nekonečne veľa.“

 

Mali ste aj iné alternatívy vašich svadobných destinácií?

 

„Okruh výberu bol na úplnom začiatku väčší – premýšľali sme aj nad Santorini či Seychelami. Výber nám nakoniec uľahčila výhra v jednej facebookovej súťaži, ktorú organizovala agentúra špecializujúca sa na svadby v zahraničí. Naspievala som pieseň o našom príbehu a čuduj sa svete, vyhrali sme 3 noci v hoteli práve na Mauríciu. Keď sa na to pozerám s odstupom času, práve táto výhra bola v podstate aj naším „nakopnutím“ a akýmsi znamením, že nápad so svadbou v exotike je dobrá voľba. Rozhodli sme sa preto objednať si k tejto výhre aj svadobný balíček a ďalšie dni pobytu.“

 

Podnietila vás k svadbe na ostrove najmä pandémia?

 

„Situácia na Slovensku v čase nášho svadobného plánovania nebola vôbec dobrá. Hromadné podujatia boli zakázané a ani vyhliadky do budúcnosti nevyzerali ružovo. Myslím si, že okrem výhry mala vplyv na rozhodovanie aj táto pandemická situácia. Po dvoch pandemických rokoch sme potrebovali zbaliť si kufre a odletieť niekam ďaleko – v našom prípade rovno do raja.“

 

Nedokážem si ani len predstaviť, o koľko náročnejšie ste museli mať plánovanie svadby v súvislosti s administratívnymi a inými medzinárodnými dokumentmi. Čo všetko ste si vopred museli zaobstarať? 

 

„Vidíš, toto je presne to, čo si mnohí myslia a čo ich možno aj odrádza od svadby v zahraničí. Papierovačky. Musím však povedať, že dnes fungujú agentúry, ktoré za vás všetky tieto administratívne záležitosti vybavia a vy sa tak nemusíte skoro o nič starať. Z našej strany bola potrebná návšteva slovenskej matriky, kde nám vydali oficiálne kópie rodných listov. Tie sme si nechali následne preložiť u súdneho tlmočníka a všetky doklady sme už len odoslali e-mailom. Oficiálnu žiadosť o sobáš, ako aj ďalšie doklady pre nás taktiež pripravila agentúra, čiže my sme všetky nevyhnutné papiere už len vyplnili, podpísali, naskenovali a poslali. Samozrejme, potom prišli na rad ďalšie kroky súvisiace s pobytom – letenky, poistenie, výber fotografia – s týmto všetkým vám vedia pomôcť taktiež priamo v agentúre. No a potom nesmieme zabudnúť na svadobné šaty, topánky a výber obrúčok. Vzhľadom na túto náročnú dobu, ktorú žijeme, sa zvyšné predodletové povinnosti týkali Covidu-19 a protipandemických opatrení. Maurícius mal v tom čase pomerne striktné podmienky vstupu, ktoré sme my, samozrejme, akceptovali – no a treba povedať, že sme sa v konečnom dôsledku priamo na mieste aj vďaka nim cítili bezpečne aj napriek tomu, že vo svete zúrila pandémia. Ale každý jeden krok, ktorý našej ceste predchádzal, stál nakoniec za to.“

 

Čo všetko od vás vyžadovali úrady na Mauríciu? 

 

„Okrem všetkých dokumentov, ktoré sme odoslali ešte pred odletom, sme museli aj po prílete absolvovať ešte jedno dopoludnie na maurícijských úradoch. Ide o úrad v hlavnom meste Port Louis a potom ešte miestny úrad, kde vám oddávajúci zároveň oznámi presný čas vášho sobáša – na Mauríciu sa svadby konajú až po 16-tej. Výhodou však je, že sa tak vyhnete horúčavám a neroztečie sa vám na slniečku make up. Keď spomínam úrady, netreba sa vôbec báť, pokiaľ svadbu riešite cez agentúru, na všetkých úradoch vás sprevádza delegátka, v našom prípade dokonca česky hovoriaca. Tá je vám zároveň k dispozícii počas celého pobytu. Okrem delegátky vám so svadbou už priamo na Mauríciu pomáha aj hotelová svadobná koordinátorka. Tá si s vami deň pred obradom potvrdí výber svadobného miesta, svadobnú pieseň, tortu a výzdobu. Vy už potom nemusíte riešiť vôbec nič. Ak by som však mala zhrnúť dokumenty, pre svadbu na Mauríciu potrebujete platný pas, vyplnenú žiadosť o civilný sobáš v anglickom jazyku, kópiu rodného listu preloženú súdnym tlmočníkom a letenky – nič náročné. S týmto a aj so všetkým ďalším vám však bez problémov pomôžu priamo v agentúre.“

 

S akým prístupom ste sa stretli? 

 

„Len s tým najlepším. Ľudia na ostrove sú skromní, dobrosrdeční a priateľskí – aspoň teda vzorka, s ktorou sme prišli do kontaktu. Či už na úradoch, v hoteli alebo počas našich ciest po ostrove, ľudia boli vždy príjemní a snažili sa vyjsť v ústrety. Čo sa týka hotela, služby boli perfektné. Hotel mal svoju vlastnú privátnu lagúnu, tropické záhrady a romantické malé altánky so slamenými strechami ako stvorené pre dokonalý relax vo dvojici. Veľkým plusom bolo, že šlo o butikový hotel s menším počtom izieb, výsledkom čoho je príjemná komorná atmosféra a zabezpečené súkromie hostí. V rámci svadobného balíčka si pre nás v hoteli pripravili aj niekoľko príjemných bonusov – napríklad hodinu varenia exotického jedla, lekciu prípravy drinku, tropické ovocie či dezert a fľašu šumivého vína s doručením na izbu. Všetky tieto drobnosti dotvárali celkový vynikajúci dojem, ktorý sme z hotela mali. No a keďže sme obaja veľkými milovníkmi jedla, v neposlednom rade sme sa tešili na to, ako ochutnáme všetky špeciality hotelovej kuchyne. A áno, boli geniálne!“

 

Rovnako náročnými museli byť aj všetky potrebné dokumenty a potvrdenia v súvislosti s pretrvávajúcou pandémiou. Šlo všetko ľahko a plynule?

 

„Cestovanie v časoch pandémie je oveľa náročnejšie v porovnaní s cestovaním, na aké si pamätáme spred roka 2020. Musíte mať so sebou množstvo potvrdení a aj čakanie na letiskách je pre kontroly zdĺhavejšie. V čase nášho pobytu bolo pre vstup na Maurícius potrebné očkovanie proti Covid-19, negatívny PCR test a platné poistenie kryjúce náklady spojené s prípadnou hospitalizáciou. Rovnako hneď po prílete nám v hoteli urobili kontrolný antigénový test, ktorý ešte zopakovali aj na piaty deň pobytu. Áno, je to možno trošku zaťažujúce, no ako som už naznačila, aj vďaka týmto opatreniam sme sa počas celého pobytu cítili maximálne bezpečne. A najmä si treba uvedomiť, že my sme v krajine len hostia – a teda musíme rešpektovať nariadenia, ktoré v nej platia.“

 

S čím ste pri prípravách mali najväčší problém?

 

„Ani neviem, či sme nejaký problém mali. Tým, že je to úplne iná svadba ako tie, na ktoré sme na Slovensku zvyknutí, tých povinností je podstatne menej. Nemusíte vyberať kapelu, catering, sálu, starejšieho ani svadobné menu, čo vám značne uľahčí plánovanie. Takže všetky tieto povinnosti nám odpadli – a s nimi aj všetky stresy, ktoré sa zvyknú s plánovaním svadobného dňa s veľkou hostinou spájať.“ 

 

Kto bol váš oddávajúci a vôbec, vedeli ste, kto ním bude? 

 

„Nevedeli sme, túto informáciu sme sa dozvedeli až deň pred obradom – práve počas vybavovačiek na miestnom úrade. Tam nám zároveň oznámili aj presný čas obradu. Svadby sa na Mauríciu totiž nekonajú po 16-tej len pre teplo, ale aj pre pracovnú vyťaženosť miestnych úradníkov. Tí totiž majú do 16-tej oficiálne úradné hodiny a všetky svadby, ktoré sa na ostrove konajú, môžu viesť až po skončení pracovného času. No a tým, že ostrov je veľmi malý a úradníkov s oprávnením oddávať je tiež veľmi málo, oddávajúceho vám pridelia podľa toho, kto je na druhý deň voľný. V našom prípade dokonca nešlo o oddávajúceho, ale oddávajúcu. Prvýkrát sme ju videli až priamo na obrade.“

 

Chceli, resp. mohli ste si so sebou na ostrov vziať aj svadobných hostí? Predpokladám, že nie, keďže cestovanie bolo podmienené mnohými povoleniami...

 

„Už na začiatku nášho plánovania sme chceli svadbu vo dvojici. Samozrejme, že zobrať si so sebou celú rodinu a priateľov by bolo skvelé, ale aj mimoriadne finančne náročné. Rozhodli sme sa preto, že pôjdeme sami dvaja.“

 

Akých ste mali svedkov? Predpokladám, že ste na ostrove predtým nikoho nepoznali. 

 

„Našich dvoch svedkov som už dokonca aj spomenula v predchádzajúcich odpovediach, haha. Skúsite hádať? Prvou svedkyňou bola naša česká delegátka Katka a tou druhou veľmi milá hotelová koordinátorka Ophelie.“ 

 

Vymenili ste si s nimi kontakty? Ako reagovali, keď ste ich oslovili s ponukou stať sa vašimi svedkami? 

„Ono ani nešlo o ponuku. Pokiaľ svadbu riešite priamo cez agentúru, vybavia vám svedkov priamo oni. Väčšinou je to niekto z hotela, delegát/ka alebo koordinátor/ka. Samozrejme, pokiaľ s budúcimi manželmi cestujú aj hostia, predpokladá sa, že tí budú zároveň aj ich svedkami. Alebo ak by niekto stihol na hoteli pred svadbou nadviazať nové priateľstvo s niektorými z hostí, aj tí sa, samozrejme, môžu stať svedkami.“ 

 

Úradným jazykom v krajine je angličtina, komunikačnú bariéru ste teda nemali. Natrafili ste na niečo, čo vás ale prekvapilo?

„Prekvapilo nás, že aj napriek tomu, že v krajine je úradným jazykom angličtina, väčšina obyvateľov ju v bežnej komunikácii nepoužíva. Na Mauríciu sa hovorí predovšetkým kreolčinou a potom aj francúzštinou. Samozrejme, rozumejú, čo sa pýtate, no nie všade vám v angličtine aj odpovedia. Čo sa týka samotného ostrova, mňa osobne prekvapila zeleň. To bolo prvé, čo sme si ihneď všimli už z okna lietadla počas pristávania. Maurícius je celý zelený, príroda na ostrove je ešte stále pomerne nedotknutá a zachováva si preto vzhľad panenského raja.“

 

Marcela, bola si si v deň svadby sama vizážistkou i kaderníčkou? Ako si to zvládla?

 

„Haha, to by som asi nezvládla podľa svojich predstáv – a aj vzhľadom na možnú predsvadobnú nervozitu som sa zverila radšej do rúk profesionálok. Dve hodiny pred obradom mi účes aj make-up pripravili vizážistky priamo v hotelovom wellness. Tam mi zároveň pomohli aj so šatami. Čiže áno, dodržali sme tradíciu, že ženích vidí nevestu v svadobných šatách až priamo na obrade.“

 

Svadbu ste mali v doslova magický dátum 11. 11. 2021 (po 11 spoločných rokoch). Výber nebol náhodný, alebo sa mýlim?

 

„Uhádla si, nešlo o náhodu. Vedeli sme, že ostrov sa po roku úplného lockdownu otvorí v novembri – zároveň sme to chceli stihnúť ešte do konca roka 2021. Vtedy sme si uvedomili, že by bolo skvelé, keby nám vyšiel takýto magický dátum. Agentúra overila dátum s hotelom a úradmi a podarilo sa! Je to zároveň veľmi ľahko zapamätateľný dátum, takže si naň obaja rýchlo spomenieme a vyhneme sa tak zbytočným faux pas spojeným so zabudnutím dátumu výročia, haha. No a zároveň dúfam, že nám tie jednotky prinesú na spoločnej ceste šťastie, a že aj ten manželský život bude na jednotku.“

 

Prejdime už na samotný svadobný deň. Ako začal?

 

„Neobyčajne obyčajne. Zobudili sme sa, dali sme si v hotelovej reštaurácii úžasné raňajky, stihli sme si dokonca zaplávať v bazéne a ešte chvíľu pooddychovať na pláži. Samozrejme, vedeli sme, že so slniečkom to už netreba v tento deň preháňať. Obrovskou výhodou bolo, že sme sa o nič nemuseli počas tohto dňa starať – teda len o to, aby sme si na izbe nezabudli obrúčky, haha.“

 

Ako ste ho prežívali? 

 

„Bol to nádherný a veľmi dojímavý deň. Užívala som si to, no, samozrejme, pociťovala som aj trochu nervozitu. Ale keďže bolo o mňa postarané aj počas predsvadbových príprav, vychutnávala som si, že sa nemusím o nič starať a môžem si naplno užívať prítomný okamih. Ženích to prežíval s trochu väčším stresom, haha. Keď ma naša svadobná koordinátorka vyzdvihla z izby, aby som sa išla pripraviť, Boris zostal dve hodiny sám v izbe a vraj iba nervózne chodil hore-dole. Neviem ani sama, čoho sa bál, veď sme boli na maličkom ostrove, tisíce kilometrov od domova, nemala som mu kam zdrhnúť, haha.“

 

Mali ste vlastného fotografa a kameramana?

 

„Áno, fotografa a kameramana sme si tiež objednali v rámci nášho svadobného balíčka – ešte v rámci príprav na Slovensku. Agentúra nám poskytla portfóliá niekoľkých fotografov a kameramanov a my sme si vybrali. Samozrejme, môžete osloviť aj niekoho iného, no je dobré, keď vidíte už v minulosti osvedčených fotografov, a keď vám tak niekto aspoň trochu pomôže zúžiť výber.

Fotograf aj kameraman s nami boli od začiatku príprav až po koniec dňa, po našu svadobnú večeru. Zachytili všetky dôležité momenty a vytvorili nám tak zábery, vďaka ktorým budeme môcť na náš deň spomínať celý život.“

 

Bol sobášny obrad v niečom odlišný?

 

„Bol v anglickom jazyku, to je zrejme ten najpodstatnejší rozdiel oproti našim tradičným svadbám. Bol veľmi komorný, celá atmosféra bola príjemná a obrad bol naozaj len o nás dvoch. Trochu iné bolo možno zakomponovanie svadobných sľubov do samotného obradu. Na svadbách zvyčajne odznie len to kľúčové „áno“, no my sme sa rozhodli do toho pridať aj kus nás samotných – a som veľmi rada, že sme sa takto rozhodli. Inak bol samotný priebeh veľmi štandardný – privítanie, príhovor, výmena sľubov, prstienky, bozk – no a potom už len oslava.“

 

Keďže ste obrad mali v exteriéri, predpokladám, že ste mali aj okoloidúcich nadšencov. Ako reagovali? 

 

„V týchto exotických krajinách sú svadby na pláži pomerne bežnou záležitosťou a hotely či ich návštevníci sú na podobné obrazy zvyknutí. Samozrejme, na svadby sa človek vždy rád pozrie. Kráčajúc k miestu nášho sobáša som stretla asi troch hostí, ktorí boli nadšení a už z diaľky mávali rukou a gratulovali. Bolo to veľmi milé. Samotní obrad sme však mali v súkromí, za hotelom na veľmi romantickom mieste hore nad lagúnou s výhľadom na oceán a ostrovček Coin de Mire. Takže zástupy ľudí v plavkách nás tam nečakali, haha.“

 

A čo už samotná svadba (oslava)? Prenes nás prosím do atmosféry 11. novembra vášho veľkého dňa... 

 

„Obrad sme mali o 16-tej. Dve hodinky pred ním som sa ja, nevesta, išla pripraviť na iné miesto. V hotelovom wellness mi vizážistky urobili účes a make-up a pomohli mi so svadobnými šatami. Odtiaľto som už pripravená v sprievode živej hudby kráčala záhradou k miestu nášho sobáša. Tam na mňa už čakal ženích a ostatní prítomní. Ako som už spomenula, počas obradu sme si vymenili aj vlastné manželské sľuby. Som rada, že sme si ich napísali a prečítali, bolo to veľmi dojímavé a takéto vyznanie ešte viac prehĺbilo silu daného momentu. Po obrade sme buchli šampanské (no teda, ženích ho otvoril šabľou – túto sabráž si inak veľmi užil, haha), rozkrojili sme svadobnú tortu, dokonca sme si dali aj náš prvý novomanželský tanec. Nasledovala romantická plavba loďkou k blízkej zátoke Cap Malheureux, kde nám fotografi urobili ešte niekoľko svadobných záberov pri západe slnka. No a keďže ku svadbe patrí aj dobré jedlo, po príchode do hotela nás čakala romantická svadobná večera pri sviečkach v jednom z altánkov priamo na pláži. Svadobné menu bolo delikátne,  za seba môžem povedať, že som doposiaľ nič lepšie nejedla – od predjedla až po dezert. Tomu hovorím dokonalý deň!“

 

Na ostrove ste ešte pobudli niekoľko dní. Svadobná cesta ako vyšitá. Ako ste si užívali dni?

 

„Tieto dni boli viac o nás dvoch. Veľa sme spomínali, smiali sa, plánovali, oslavovali. Je to len váš spoločný čas a aj akási jedinečná príležitosť znova a znova sa jeden do druhého zaľúbiť. My sme si tieto chvíle veľmi užili. Okrem nášho svadobného dňa a všetkej tej romantiky budeme spomínať aj na miesta, ktoré sme na ostrove navštívili po našej svadbe – ochutnávka lokálneho rumu, sedemfarebná zem a vodopády v oblasti Chamarel, kŕmenie korytnačiek obrovských, požehnanie od hinduistického duchovného na posvätnom mieste Grand Bassin, botanická záhrada Pamplemousses, rozsiahle čajovníkové plantáže, nádherné pláže s vysokými palmami či plávanie v oceáne s delfínmi. Maurícius skrýva veľa prekrásnych miest a ja som rada, že sme aspoň zopár z nich mohli zažiť na vlastnej koži.“

 

Čo by si odkázala párom, ktoré premýšľajú, či sa zosobášiť v zahraničí? 

 

„Nech sa neboja ísť do toho. Nech neriešia, čo si o tom pomyslí okolie. Pokiaľ to tak cítia a túžia po niečom podobnom, je to najlepšie rozhodnutie, aké môžu urobiť. Užijú si to a budú mať nádherné spomienky na celý život.“