Fotoeditoriál: Keď sa pani jar vydáva
Aj keď má každé ročné obdobie niečo do seba, niet nad jar. Je obdobím, keď po treskúcej zime, sivastých odtieňoch a smutných stromoch bez lístia akoby všetko opäť začalo žiť a dýchať. My máme pocit, že svitá na lepšie časy, začíname cítiť energiu, motiváciu, prichádza zmena a s ňou nový začiatok. Nie je to tak aj so svadbou? Keď si žena oblečie svadobné šaty, stane sa takou čistou a pripravenou začať odznova. Odhodí osamelý sivastý život a vkročí do nového života – do jari. Túto krásnu metaforu stvárnili aj naši fotografi z LKstudio, ktorí odeli jar do svadobných šiat.
Objímam Vesnu, krásavicu,
rozmarným, nežným pohľadom,
som navštívil jej vonný dom,
nesúc jej srdca polovicu.
Kto žiť chce, k nej nech so mnou chváta.
Poď, dievča čerešňových pier.
Život je veľký bohatier,
dá lásky nám, keď nedá zlata!
Jaro je samé milovanie,
hora je samé štebotanie,
srdce moje je fiala,
ju moja milá voňala.
Odtrhla si ho — krvácalo,
poľúbila ho — zaplesalo,
jej dvoje rúk si ho za ňadrá vložilo,
srdce to na jej srdiečku ožilo.
Slávici, spievajte nám
rozkošné pesničky jarné:
prekrásnu milú ja mám,
mladušké dievča a švárne!
Hlavička jej zlatovlasá
k môjmu plecu nakláňa sa,
zrak jej v moje oči hľadí,
zrak jej moje oči hladí,
šepkajúc: milujem, milujem . . .
Ach, oči krásne, viem to, viem.
Preto som cele šťastný.
Myslím: život je krásny,
zelená hora, svieži les
je rovnou cestou do nebies.(Ján Smrek: Jarná pieseň)
