S vlastnými deťmi na svadbe – pre aj proti
Lucka s Marekom pochádzajú z malého mesta Krupina na strednom Slovensku. Lucka je aktuálne na materskej dovolenke, a keď „nedovolenkuje”, pracuje na Mestskom úrade v Krupine. Marek pracuje na Krajskom dopravnom inšpektoráte v Banskej Bystrici. Obaja externe popri všetkom ešte aj študujú, Lucka má už pred sebou posledný rok, zatiaľ čo manžel ešte ďalšie dva. Na svojej svadbe mali o jedného hosťa viac, keďže sa im narodil synček, ktorý im robí nesmiernu radosť.
Kde ste sa spoznali so svojím už terajším manželom?
Pochádzame z jedného malého mesta, dokonca sme v tom istom čase krátku dobu kvôli štúdiu bývali aj v Bratislave, ale nepoznali sme sa osobne, len sme vedeli o existencii toho druhého a mali sme sa v “priateľoch”. Úplnou náhodou sme sa do kontaktu dali cez sociálnu sieť Instagram. Nechtiac som svojmu už manželovi poslala správu a zrazu z toho bola konverzácia s pozvaním na rande.
Ako dlho ste spolu?
Spolu sme od februára 2019.
Čo vám na manželovi najviac imponuje?
Jeho humor a to, aký je starostlivý. Samozrejme, je to kus chlapa, veľmi sa mi páči aj po fyzickej stránke.
Kedy ste sa rozhodli, že svoju lásku chcete posunúť na vyšší level?
Nebudem klamať, toto rozhodnutie za nás tak trochu urobil náš synček, ktorý bol v brušku, ale som si istá, že by to prišlo tak či tak.
Na základe čoho ste si vybrali dátum svadby?
Vždy som chcela mať svadbu v septembri alebo v máji. Prvú sme nakoniec mali v apríli 2021, druhú už veľkú s hostinou v júli. Takže prianie mi celkom nevyšlo. Našťastie, lebo dátum 24. 7. bol perfektný, túžila som, aby bol obrad v exteriéri, to nám bolo dopriate. Mali sme nádherné počasie.
Nastali nejaké komplikácie v rámci pretrvávajúcej pandémie?
Pandémia nám pomerne dosť zkomplikovala svadbu. Dátum sme menili 4 krát, dokonca sme mali aj zhotovené všetky oznámenia, pozvánky, etikety, ktoré sme mohli zahodiť do koša, keďže sa svadba presúvala. Preto sme si urobili krátko pred mojím pôrodom malú svadbu na úrade (išlo len o sobáš), aby sme už boli svoji, keď sa nám dieťatko narodí.
Na svadbe ste neboli dominantnou dvaja, ale traja. Mýlim sa?
Nie, nemýlite sa. Áno, svadba už bola o nás troch, avšak snažili sme sa kvôli pohodliu malého zariadiť všetko tak, aby s nami nemusel byť po celý čas. Bolo by to pre neho totiž veľmi náročné.
V čom boli prípravy na svadbu v tejto súvislosti možno odlišné?
Kvôli malému sme k nám už niekoľko týždňov pred svadbou pozývali opatrovateľku. Je to naša známa, navyše má pedagogické vzdelanie, veľa skúsenosti s prácou s deťmi. Chceli sme, aby si Timuško na ňu zvykol a bol s ňou rád. Ja som, čo sa týka malého, dosť ustráchaná, preto som radšej malého do začiatku hostiny, kým bol ten najväčší zhon a veľa presúvania sa, nechala s opatrovateľkou, na ktorú už bol teda zvyknutý. Keď bol malý vyspinkaný a napapaný, samozrejme, bol s nami. No poznáte to, jedna starká, druhá starká, prastarká, krstná mama… Všetky si ho chceli užiť, v konečnom dôsledku sme s malým neboli dlho.
Naopak, v čom vnímate, že bola jeho prítomnosť výnimočná a dotvárala atmosféru svadby?
Veľmi sme chceli náš prvý manželský tanec tancovať spolu aj s naším synčekom. To sa nám nepodarilo, lebo si dlhšie pospinkal, a tak meškali na hostinu. Starejší na nás po chvíli čakania tlačil, aby sme začali bez neho. Asi v polovici tanca sa malý zjavil vo dverách a všetci sa na neho pozreli, bol to naozaj krásny moment, hneď sme si ho vzali a dotancovali s ním. Celá rodina si užila jeho prítomnosť, všetci s ním chceli chvíľku stráviť, lebo v tom období sme sa veľa kvôli pandémii nestretávali a na svadbe sme sa konečne po dlhej dobe všetci zišli.
Koľko rokov má váš syn a ako vôbec vnímal svadobné prípravy?
Bude mať 2 roky, presnejšie 20 mesiacov. V deň svadby mal 14 mesiacov. Takže svadobné prípravy šli úplne mimo neho, nevedel ešte, čo sa deje okolo neho.
Ako ste ho zapojili do príprav?
Do príprav bol zapojený len tak, že si zvykal na svoju opatrovateľku.
Akú úlohy ste mu pridelili?
Jeho jedinou úlohou bol náš spoločný tanec a všetkým vyčarovať úsmev na tvári, aby čo najmenej plakali. Všetko sa mu podarilo splniť.
Predpokladám, že sedel s vami na čele stola...
Miesta sme mu pripravili pre istotu radšej dve. Jedno pri stole s opatrovateľkou a druhé pri nás, nechcel byť však vo vnútri. Neustále sa pýtal von, nenútili sme ho ostať pri nás. Bolo krásne počasie, vonku bol spokojný.
Aké oblečenie ste mu zvolili? Zladili ste prípadne jeho oblek s oblekom ženícha?
Veľmi sme chceli zladiť obleky manžela a syna, ale potom sme si povedali, že pohodlie je dôležitejšie. Synčekovi sme obliekli oblek, ktorý bol pre neho určite pohodlnejší ako ten plánovaný.
Nebola celá svadba náročnejšia v tom, že ste sa „museli“ venovať synčekovi?
Nebolo to náročné, malému sa chceli venovať všetci, prestriedali sme sa. Od doobedia až po obedný spánok ho mala na starosti opatrovateľka.
Obrad ste mali o 15:00 hodine. Nepremýšľali ste o skoršom čase, aby váš synček vydržal na svadbe dlhšie?
Áno, premýšľali sme o tom. Chceli sme, aby tam bol s nami, ale režim nášho syna nevyhovoval chodu svadby, preto som opäť uprednostnila jeho pohodlie.
Ako ste si užili svadbu? Ktorý moment bol pre vás najsilnejší?
Najkrajšie bolo skutočne to, keď náš syn prišiel na svadbu počas nášho tanca, na tento moment spomíname všetci. Celá svadba ale bola krásna, rozprávková. Veľmi sme si ju užili a spätná väzba od hostí bola tiež pozitívna, čomu sme sa ozaj potešili.
Naopak, je niečo, čo by ste zmenili?
Myslím, že by som nič nemenila, všetko bolo krásne, lepšie to dopadnúť ani nemohlo.
Na väčšine svadobných fotografií ste traja? Ako ste postupovali pri fotení?
Fotenie doobeda sme absolvovali najprv len ja a manžel a to z dôvodu, že sme cestovali fotiť sa do iného mesta. Opäť som malého kvôli pohodliu radšej nechali doma. Druhé fotenie sme si vyhradili počas hostiny aj so synom, myslím mimo fotenia, kde sa s nami fotili prakticky všetci.
Dokedy vydržal na svadbe váš synček?
Synček bol ešte malinký. Nevydržal by zostať do konca. Šiel pekne spinkať, ale len o poschodie vyššie, takže teoreticky tam bol s nami až do konca.
Zuzana Wagnerová