Svadba v čase pandémie: Vezmeme sa a bodka
Žena len povie svoje “áno” a už sa začnú snúbencom v hlave hromadiť predstavy o svadbe. Hrnú sa túžby, preferencie, sny o obradnom mieste, počte hostí, výzdobe… Mnohým sa prípravy zdajú byť kvôli tomu peklo. Čo sa však stane, keď to situácia zariadi tak, že jediné s čím si môžete robiť starosti je to, či vôbec svadba bude? Naša nevesta Zuzka plánovala svadbu v pandemickom období. V rozhovore nám povedala ako to celé prebiehalo, čo bolo ľahké a čo naopak náročné. Poradí vám, ak sa potýkate s podobnou situáciou. Veríme však, že nás čakajú už len lepšie časy.
Keď ste sa dohadovali na termíny svadby, tušili ste, že vám môže pandémia skomplikovať situáciu? Alebo nebodaj už pandémia bola aj na Slovensku, keď ste zvažovali termín?
Termín svadby sme začali plánovať pred druhou vlnou v lete a nerátali sme s tým, že to naberie až taký rozmer ako nabralo. Takže nie, netušili sme, že sa môže všetko mnohonásobne skomplikovať. Pandémia takýchto rozmerov je u nás prvý krát v modernej dobe. Je ťažké predpokladať, čo môže nasledovať.
Kedy ste mali svadbu? Aká bola vtedy situácia ohľadom pandémie na Slovensku?
Svadbu sme mali v apríli 2021. Pôvodne bola plánovaná na január 2021. Situácia v SR kulminovala, takže už pred Vianocami nám bolo jasné, že z toho pravdepodobne nič nebude. Napriek tomu sme mali všetko pripravené, rezervované. S rozhodnutím o preložení sme čakali do poslednej chvíle.
Nezvažovali ste kvôli opatreniam presun svadby na po-pandemické obdobie?
Nezvažovali. Nebolo možné sa spoliehať na to, že táto celá nočná mora čoskoro skončí. A k pozitívnej odpovedi na otázku kedy bude po tom, neprispela ani situácia na začiatku očkovania. Zdalo sa, že koniec je v nedohľadne. Prišlo oteplenie, útlm prípadov aj opatrení. Rozhodli sme sa, že svadbu uskutočníme hneď ako to bude možné, aj keď sme boli na svadbe len my dvaja s manželom a 10 svadobčanov.
Čo bolo dôvodom, že ste sa rozhodli vziať aj napriek obmedzeniam?
Jednak nepredvídateľnosť situácie, tiež pre otázky okolia typu kedy a ako. Hlavným dôvodom však bolo, že sobáš je o dvoch ľuďoch, ktorí sa milujú a chcú si navzájom darovať svoj život. Okolie to musí chápať a rešpektovať.
Ako teda prebehla vaša svadba? V čom vás opatrenia obmedzili a ako?
Obmedzili sme úplne všetko. Hostina bola doma s najbližšou rodinou. Obrad prebehol v malom nitrianskom kostolíku za zavretými dverami. Aj toto bol dokonca druhý pokus, pretože prvý kňaz sa na poslednú chvíľu rozhodol, že nechce v čase pandémie nič riskovať a v kostole umožňoval byť len nám dvom a svedkom. Napokon sa nám podarilo prehovoriť druhého kňaza a ten dovolil prítomnosť rodičov aj starých rodičov. Samozrejme, obrad prebehol až po splnení všetkých protipandemických opatrení a ohlásení udalosti na RUVZ. Z úradu nás prišli dokonca aj skontrolovať.
Keďže sme nechceli, aby o naše uzavretie manželstva ktokoľvek prišiel, obrad sme streamovali. Aspoň takto sme si mohli povedať, že sa všetci naši milovaní zúčastnili. Ráno po svadbe sme mali okolo 400 zhliadnutí, čo bolo rovnako prekvapujúce ako potešujúce. Najkrajšie však bolo, keď sa všetci fotili doma pred televíziou a posielali nám fotky, že tam boli s nami. Spolupatričnosť je nádherná.
Čo sa týka samotnej hostiny, dali sme si záležať, aby sme sa cítili ako na svadbe, ak keď sme boli doma. Všetko sme pripravili slávnostne, dom vyzdobila kvetmi, navodili sviatočnú atmosféru. Napriek obmedzeniam a prvotným sklamaniam, vôbec nemám pocit, že nám niečo ušlo alebo chýbalo.
Keďže ste už svoji, určite neľutujete svoje rozhodnutie vziať sa práve v takomto období. Predsa len však otázka, čo vám na obmedzenej svadbe chýbalo najviac?
Chýbala nám prítomnosť našich priateľov a zvyšku rodiny. Aj keď je svadba len o mne a manželovi, je to významná udalosť a chcete, aby ju s vami prežili vaši milovaní.
Čo by ste povedali, že bolo výhodou takejto svadby? Mali ste menej komplikácii s počtom hostí a vyberaním koho áno a koho nie, tak ako to býva počas bežných svadieb? Alebo ste čo-to ušetrili?
Je to nečakané, ale nie, neušetrili sme. Vzhľadom na obmedzenia sme všetko zorganizovali veľmi narýchlo. Keďže s nami bola len najbližšia rodina, nechceli sme šetriť na ničom. Zákusky sa rozdali, aspoň toľko sme mohli dať širšiemu okruhu známych. Párty pre ostatných plánujeme v lete, takže nik nebude o nič ukrátený. Čo je ale smutné, podplatili sme pri prvom termíne množstvo záloh, ktoré sa nám nikdy nevrátia späť.
Čo bolo pre vás najťažšie pri takejto svadbe? Boli to prípravy? Strach, že sa neuskutoční svadba?
Odpovedať na otázky okolia a určite postupné okresávanie počtu hostí. Plánovali sme veľkú svadbu pre 120 ľudí. Skončili sme s 12 vrátane nás. Opatrenia sa v tom čase menili z Týždňa na týždeň, občas aj zo dňa na deň. Neustále sledovanie situácie a možností nás už unavovalo, preto sme sa to rozhodli uskutočniť tak ako to bude v ten moment možné. Svadba bola v okruhu najbližších, bez gratulácií pred kostolom, bez živého kontaktu. Ten nám veľmi chýbal. Chceli sme si to napriek všetkému čo najviac užiť, preto sme si dali záležať aj na tom ako budeme vyzerať, aj keď nás nik nevidel. Nenechali sme sa vykoľajiť neprajnými podmienkami a išli sme do toho naplno. Od ranných príprav, cez fotenie, až po záver zábavy. Bol to nezabudnuteľný deň.
Ďakujeme našej neveste Zuzke za rozhovor a zdieľanie svojej skúsenosti so svadbou. Prajeme veľa radosti v manželskom živote. Užívajte si ho od svojho “beriem” až po “kým nás smrť nerozdelí” naplno, tak ako váš svadobný deň.