Zažite s nami atmosféru svadby pod stanom na lúke
Katka s Marekom mesiac pred svojou nedávnou svadbou oslávili svoje 8. výročie. Spoznali sa v tréningovej skupine na atletike v Nitre. O dva roky neskôr, keď Katka maturovala a Marek skončil bakalárske štúdium, sa obaja presunuli na vysoké školy v Prahe. Presne o ďalšie dva roky (28. 4.) ju Marek požiadal o ruku. Ich pôvodným plánom bolo vziať sa 28.4., ale tento deň pripadal na štvrtok, čo vzbudilo vášne v kruhoch rodiny. Presunuli to o mesiac, nielen kvôli dňu v týždni, ale hlavne kvôli počasiu. Dnes už Marek pracuje v IT sektore a Katka dokončuje posledný ročník na medicíne.
Kedy ste sa zasnúbili?
„Zásnuby prišli presne na výročie, po štyroch rokoch randenia. Musím vyzdvihnúť, že ženbychtivý bol práve Marek. Ja som ho iba podpichla, že ak sa mi spôsob žiadosti nebude páčiť, poviem nie. Vzal si to k srdcu.“
Kedy ste začali plánovať svoju svadbu?
„Už keď sme sa zasnúbili, vedeli sme, že to nebude do roka a do dňa. Prišlo mi skoro vydávať sa ako 21-ročná (Marekovi nič divné neprišlo), chceli sme si zároveň svadbu financovať hlavne z vlastných zdrojov. S rozhovormi o plánovaní svadby sme začali pred rokom v lete. Zhodli sme sa, že asi už nadišiel ten správny čas. Podľa našej dátumovej nadväznosti sme vedeli, okolo akého dňa a mesiaca sa budeme orientovať. Za 4 roky som nazbierala tony inšpirácie z Pinterestu a mala som pomerne jasnú predstavu, v akom duchu by sa celá svadba mala niesť. Pôvodný plán bol usporiadať svadbu vo Wiegerovej vile vo Svätom Jure. Nádherné priestory v romantickom prostredí, povedali by sme dátum a o nič by sme sa nestarali. Ale opäť rodina vyhlásila, že cestovať na svadbu hodinu a pol nebudú!. A hlavne, spravili sme si predbežnú kalkuláciu – oťaželi nám srdiečka. Tak si to veru ženích nepredstavoval, keď pred štyrmi rokmi kľačal na kolienku.“
Vaša svadba bola výnimočná práve miestom, kde sa uskutočnila. Môžete nám ho priblížiť?
„Obrad sa konal v Románsko-gotickom kostole v obci Sádok, Klátova Nová Ves. A práve Sádok je dedina, odkiaľ Marek pochádza, takže o existencii tohto miesta sme mali povedomie dlhú dobu. Kostolík je umiestnený na kopci nad dedinou, odkiaľ je široký výhľad na okolie. Jeho najstaršie časti boli postavené v 12. storočí. Interiér kostolíka zdobia len nástenné fresky. Je to jednoduchá stavba, zvonka aj zvnútra, tak primerane veľká a obkolesená lúkou a vysokými borovicami. Celé miesto vás očarí na prvý pohľad.“
Kedy a komu skrsla táto myšlienka?
„Nápad usporiadať svadbu na tomto mieste (konkrétne v svadobnom stane) vznikol už pred pár rokmi. Nám obom sa svadobné stany veľmi páčili. V konečnom dôsledku sme sa rozhodovali medzi touto variantou a Wiegerovou vilou. Na vile nás odrádzala cena, na variante so stanom nás odrádzala komplikovaná realizácia – pre nás ešte obťažnejšia z dôvodu, že sme väčšinu roka mimo domova. V rozhodovaní nám pomohol fakt, že by šlo o jedinečnú svadbu podľa našich predstáv, bez obmedzenia hlasitosti hudby, bez platenia korkovného, uskutočnenú na pre nás osobne blízkom a jedinečnom mieste. Vo výsledku sme sa cenovo pohybovali v podobných reláciách, všetko sa dalo zariadiť cez telefón alebo e-mail a celú organizáciu sme si veľmi užili.“
Samotnú svadobnú oslavu ste mali v stane za kostolíkom. Prišiel tento nápad ruke v ruke so sobášom v kostolíku?
„Áno, za nás bola táto varianta favoritom od začiatku, len sme sa obávali, či sa to bude dať všetko uskutočniť.“
Ako ste postupovali celkom od začiatku pri vybavovaní takejto neobvyklej svadby? Priestor ste doslova hľadali na lúke.
„V postate sme najskôr museli zistiť, či existuje firma zabezpečujúca prenájom a stavbu stanov, ktorá by sa dokázala dostať na určené miesto a postaviť stan na nie dokonale rovnom teréne. Takisto sme hľadali prenájom sanitárneho prívesu so splachovacími toaletami a tečúcou vodou. Suché toalety za nás neprichádzali do úvahy. Našli sme firmu, ktorá nám vedela zabezpečiť obe zmienené položky. Medzi vianočnými sviatkami sme sa s pánom Štefekom a jeho manželkou dohodli na obhliadke miesta, a až keď nám oni potvrdili, že naša predstava je realizovateľná, tak až vtedy sme začali variantu svadby v svadobnom stane plánovať naplno.“
Rozhodli ste sa pre svadbu pod stanom. V čom je plánovanie takejto svadby špecifické?
„My sme mali ešte trochu sťažené podmienky v tom, že na danom mieste nie je prístup k vode ani odpadu. Elektrika sa k stanu ťahala pomocou káblov na vzdialenosť 150 m a celú dobu sme takpovediac čakali, že to nevydrží. Pre tento prípad sme mali nachystanú elektrocentrálu, ktorá by zabezpečila prúd aspoň pre kapelu – to bola priorita – keď nič iné, nech aspoň hudba hrá. V podstate sme mali premyslené všetky možné scenáre a boli sme na ich riešenie aspoň sčasti pripravení. Myslím si, že niečo takéto v prenajatých priestoroch vôbec nehrozí. Jednoznačne sa zapotil náš catering, ktorý musel mať pripravené množstvo riadu a pohárov, pretože na danom mieste ich umývať nemohli. Jedlo nám priniesli uvarené z kuchyne (15 minút zo vzdialenej dediny) v termoboxoch a servírovali ho v pristavenej pagode. Prvotne sme oslovili iný catering, ktorý nás odmietol kvôli obťažným podmienkam, na ktoré si netrúfali. Aj spoločnosť, ktorá nám jedlo nakoniec zabezpečovala, vravela, že to bolo oveľa náročnejšie, ako si predstavovali. Niektoré veci by spravili inak.“
Na čo všetko je potrebné myslieť?
„Asi na všetky možné varianty. Čo ak bude teplo, zima alebo bude pršať? Čo ak vypadne elektrina? Čo ak na nás zavolajú policajtov kvôli rušeniu nočného kľudu? Komu majú volať hudobníci, ak by nevedeli trafiť na miesto? Ako dopravíme hostí z hotela a potom naspäť do hotela? Na toto všetko sme mysleli a snažili sme sa pripraviť viacero riešení.“
Predpokladám, že veľkú rolu zohrávalo aj počasie. Ako sa dá naplánovať svadba pod stanom, keďže termín svadby je známy mesiace vopred?
„My sme mali termín už 8 mesiacov fixne určený. Počasie je asi jediná vec, ktorá sa nenaplánuje ani neovplyvní. My sme si ešte pri rozhodovaní, či sa naozaj pustíme do varianty so svadobným stanom, pozerali štatistiky počasia. Ukazovali, že 28. 5. za posledných 5 rokov nepršalo a bolo v priemere 24 stupňov. Nie je to úplne spoľahlivá metóda, ale my sme sa tým upokojovali a viac-menej to tak aj vyšlo. Iste je väčšia pravdepodobnosť, že v letných mesiacoch je počasie stabilnejšie, čo sa týka dažďa, ale neviem si predstaviť, ako musí byť v stane z gumených plachiet teplo, ak je vonku 35 stupňov. Taktiež nás v tomto období a v nie extrémne teplom počasí neotravoval hmyz, ktorý by mohol byť veľmi rušivým elementom. Za nás sme počasie mali takmer ideálne – cez deň najskôr fúkal vietor, ale počas obradu úplne ustal a na slnku bolo príjemne, v stane bola veľmi prijateľná klíma. Večer teplota klesla na 4 stupne, čo už bolo cítiť. Ale opäť, v stane to bolo veľmi znesiteľné, hlavne keď sa tancovalo. K večeru sa v zadnom konci púšťal plynový ohrievač, ktorý efektívne vykúril zadnú časť. Mali sme pripravené deky, ktoré boli pre hostí k dispozícii.“
Čo všetko ste si museli sami zmanažovať, ak sa bavíme už o samotnej hostine?
„Od začiatku som trvala na tom, že s organizáciou a následne aj s koordináciou svadby chcem pomoc od profesionála. Určite by sme to sami všetko nezvládli a nechceli sme zaťažovať príbuzných – v prvom rade si majú svadbu užiť a celý stres okolo toho by im iba pokazil celkovú atmosféru. Určite by som to odporučila všetkým párom, najmä ak sa púšťajú do náročnejšieho projektu. Nám pomáhala Svadobná agentúra Terezy Kližanovej. Dobre nám poradili so všetkým, čo bolo potrebné vybavili a pred svadbou všetko zabezpečili – priviezli stoly, stoličky, zabezpečili výzdobu aj catering. My sme len priniesli nápoje, výslužky a zákusky od Marekovej babky. Ale celkovo sme toho pred svadbou nemuseli riešiť veľa a boli sme pokojní, že je o všetko postarané.“
Celú svadbu ste ladili v prírodnom minimalistickom štýle. Prím vám hralo celkové okolité prostredie. Je tak?
„Presne tak, stavali sme hlavne na prostredí. Myslím, že nejaké bohaté zdobenie by už bolo práveže rušivé a pripadalo by navyše. Obom sa nám páčil jednoduchý čistý greenery dekor s bielymi kvetmi, dôraz sme dávali na atmosféru, ktorú vytvárali sviečky v jednoduchých svietnikoch.“
Museli ste myslieť aj na záležitosti, ktoré sú v iných prípadoch samozrejmosťou. Narážam na toalety – ako ste to riešili?
„To bola vec, kvôli ktorej sa svadba v stane skoro neuskutočnila. Oslovila som asi 4 firmy na Slovensku, ktoré ponúkajú prenájom sanitárnych prívesov. Pri všetkých som skončila s odpoveďou, že mi odporúčajú suché toalety, ktoré za nás neprichádzali do úvahy. Chcelo to pomerne veľa vyhľadávania, ale našli sme českú firmu, ktorá ponúkala prenájom sanitárneho prívesu bez nutnosti napojenia na vodu alebo na odpad, ktorý vyzeral veľmi slušne. Skrátka, toalety, ktoré sú vyhovujúce na udalosť, ako je svadba. Táto firma ponúkala aj prenájom stanov a dokonca ceny za prenájom vychádzali o polovicu lacnejšie, ako by sme zaplatili firme na Slovensku.“
Rovnako tak dostupnosť na samotné miesto. Viedla k nemu prístupová cesta alebo si hostia museli na vašu svadbu prísť po svojich?
„Prístupová cesta tu samozrejme bola (inak by nám sem nevyviezli stan ani sanitárny príves). Bola to poľná cesta, po ktorej sa dalo pomerne jednoducho prísť autom až k stanu. Určite by to bolo oveľa komplikovanejšie, ak by pred svadbou intenzívnejšie pršalo, ale našťastie sme to nemuseli riešiť. Samozrejme, mysleli sme aj na tento scenár a v prípade podmočenia príjazdovej cesty sme mali v pláne vysypávať kamene, aby sa terén spevnil. Na lúke vedľa sme tiež vyhradili miesto na parkovanie áut.“
Rovnako tak celá súčasť výzdoby, jedlo, nápoje, atď. Kedy a ako ste doniesli všetko na dané miesto?
„Všetko sa na miesto nosilo v priebehu dvoch dní pred svadbou. Výzdoba sa robila od rána v deň svadby a jedlo sa prinieslo krátko pred servírovaním.“
Kedy sa začal skladať stan a vôbec celé chystanie výzdoby?
„Stan priniesli a poskladali vo štvrtok, dva dni pred svadbou.“
Ako ste riešili osvetlenie? Nebolo náročné osvetliť celý priestor pod stanom?
„Vo vnútri stanu sa svietilo pomocou 3 lustrov a „hviezdneho neba“ – ide o pásy svetielok, ktoré boli natiahnuté po celom strope. Bolo to viac ako dostatočné. Zabezpečovalo to čiastočne aj osvetlenie exteriéru. Vonku boli sviečky, svetielka okolo stromu a malý oheň v ohnisku. Ako som spomínala, elektrika bola ťahaná z elektrického stĺpu, ktorý bol vzdialený asi 150 m od stanu. Bolo to pomerne problematické. Na elektrike pracovali celý piatok a každú chvíľu sme čakali, že nám prúd vypadne, ale našťastie všetko vydržalo.“
Svadba sa niesla naozaj v magickom duchu, keďže okolitá príroda predstavovala pastvu pre oči. Pri fotení ste teda mali jasno, kam pôjdete?
„Vedeli sme, že ak sa odfotíme kdekoľvek naokolo, bude to vyzerať pekne. Nemali sme presne určené miesto. Určite sme chceli fotografie v kostolíku a exteriér sme nechali na rozhodnutí fotografov.“
Okolitá scenéria bezpochyby lákala hostí ísť sa prevetrať. Môžete nám prosím povedať, čo všetko ste si pre nich v exteriéri pripravili?
„Vonku pod stromom (cca 30 m od stanu) sme vytvorili oddychovú zónu – strom bol vysvietený svetielkami, boli tu kreslá na sedenie a večer sa v ohnisku zapálili plechovky s alkoholom. Chceli sme atmosféru ohňa, ale bez zápachu a dymu a bez nutnosti oheň kontrolovať a dohadzovať drevo. Taktiež Marekovi rodičia vytvorili svietiace iniciály našich mien, ktoré boli v blízkosti oddychovej zóny a hojdačky, na ktoré využili konštrukciu futbalovej bránky, ktorá sa na lúke nachádzala. Pre deti sme tiež kúpili bublifukové pištole, ktoré ich zabavili na dlhú dobu.“
Bola som očarená, keď som sa na vašich svadobných fotografiách spozorovala aj umelkyňu na lane na strome. O čo šlo?
„Bolo to prekvapenie od mojej mladšej sestry, ktorá sa akrobacii na šáloch venuje už niekoľko rokov. Na hudobný sprievod si zavolala svojho pána učiteľa huslí a pani učiteľku zo zboru, ktorá hrala na klavíri. Bolo to prekrásne a veľmi dojímavé.“
Bolo to prekvapenie, o ktorom ste nevedeli?
„Nie, nevedeli sme o tom. Všimli sme si šál na strome, ktorý museli zavesiť už deň pred svadbou, takže sme mali tušenie. Ale nevedeli sme, kedy sa to chystá, ani to, že to bude s takým krásnym hudobným sprievodom.“
Ako reagovali hostia?
„Všetkým sa to veľmi páčilo a boli očarení. Mnohí takéto vystúpenie videli prvýkrát, takže si myslím, že mali zážitok.“
S prichádzajúcou pokročilejšou hodinou bola svadobná atmosféra iste intímnejšia a čarovnejšia.
„Určite áno. Keď sa zotmelo, vynikli horiace sviečky, oheň v ohnisku a svetielka.“
Ako ste si svadbu užili a v čom bola unikátna?
„My dvaja sme si ju užili veľmi, Marek doteraz vyhlasuje, že takúto svadbu by si hneď zopakoval. Za nás bola unikátna vo všetkom, bola to pre nás oboch prvá svadba a pevne veríme, že jediná v živote. Ale bezpochyby pre nás oboch išlo o blízke miesto a predsa netradičné na zorganizovanie svadby.“
Keď sa obzriete spätne na celkovú prípravu – v čom bola príprava najnáročnejšia?
„Pomerne náročné boli začiatky, keď sme intenzívne hľadali firmy, kapelu, catering, koordinátorku. Ďalšou náročnejšou časťou bolo zabezpečenie elektriny. Zvyšok sme už nechali na našej koordinátorke, ktorá to zvládla úplne skvelo.“
Aké reakcie ste dostali od hostí?
„Veľmi veľa ľudí nám povedalo, že to bola najkrajšia svadba, na akej doteraz boli. Chválili nám, ako vyzerala svadba ako celok, aká bola atmosféra, taktiež aj hudbu a celkovú zábavu. Taktiež im chutilo jedlo a zákusky. Myslím, že naša celková predstava sa do bodky splnila a možno to dopadlo ešte o čosi lepšie.“
Rozhodli by ste sa opäť pre svadbu pod stanom?
„Určite áno, veľmi sme sa na svadbu tešili a za nás dopadla nad naše očakávania. Ani na sekundu sme naše rozhodnutie neoľutovali.“
Prečo by ste ju odporučili párom, ktoré možno váhajú alebo nad takouto možnosťou len premýšľajú?
„Istotne by sme ju odporučili všetkým párom, ktoré majú záujem zorganizovať si svadbu trochu menej konvenčným spôsobom. Svadba v stane má svoje špecifické čaro, určite prináša so sebou aj náročnejšiu organizáciu, ale výsledok stojí za to.“
Kategória: Z prvej ruky
Rozsah: dlhý článok (6 normostrán)
približná dĺžka čítania: 9 min
Autor: Zuzana Wagnerová
Foto: http://www.lkstudio.sk/